Borneo

Ďalším z mojích snov boli Dažďové pralesy. Od malička som sledoval v televízií kopec dokumentárnych relácii a strašne som im závidel že sa nachádzajú prave na týchto miestach.No a čo čas nechcel prišla možnosť ísť na dobrodružnú cestu po jedných z najstarších dažďových pralesoch na svete. Na BORNEO.
Samozrejme planovanie na túto expedíciu nebolo vobec jednoduché. Planovanie trvalo niekolko mesiacov a dali sme si záležať aby všetko presne sedelo ako malo , aby sme mali čo najmenej problémov na mieste. Tak ako prvé bolo nutné samozrejme kupit letenky do ÁZIE.
Využili sme služby  Tureckých aerolíniek Turkish Airlines. 
Odlietame z Budapešti a prestup meme v Turecku kde ďalej pokračujeme smer Kuala Lumpúr.
Hneď po pristáti berieme batožinu a sademe do taxíku ktorý nas zaviezol do hotela, kde sme strávili jednú noc. Na ďalší deň pokračujeme letecky z Kuala Lumpur smer Kuching. Tam sadáme do autobusu ktorý nás zavezie na pobrežie odkial musíme pokračovať loďou.
Ja a voda sa nemáme moc v láske tak si predstavte moje pocity ked som si sadol do loďky ktorá vypadala že sa ani nepohne z miesta. Ale všetko dobre dopadlo a po zhruba 1 hodine cesty sa dostávame do Národneho parku BAKO. Dostať sa až sem nám trvalo skoro 3 dni. Nieje to veru najbližšie.

G0173488JPG

Po vylodení sa nevieme vynadívať. Toto miesto je ako Bohom zabudnuté a pritom neskutočne krásne a nebezpečné! Ponúkajú sa nám jedinečné pohľady na dažďový prales a žasneme nad silou odľahlej prírody._D4A8048jpg

Hneď ako sa ubytujeme berieme foťáky a výrážame do pralesa. Boli sme upozornený že večer je prísny zákaz navštevovať pralesy. Kedže tu je asi 90% živočíchov jedovatých, malí sme obrovský rešpekt a dávali sme obrovský pozor. Netrvalo dlho a našli sme najjedovatejšieho hada aký tu žije.



_D4A5840jpg

Inštinkt Vám povie, obýďme ho, nechajme ho napokoji. No to isto. Necestoval som sem takú dialku aby som obchádzal takéto potvori . Vytiahol som foťák a už som bol vo svojom živle. Priatelka Monika len krútila hlavou a frflala. No ani sa jej nečudujem. Po uhriznutí, máte 4 hod. na to aby ste sa dostali do nemocnice. Po asi hodinke strávenej s toutou potvorou narazíme zas na najjedovatejšieho pavúka. A tu začal byť celkom problem. Nechýbalo málo a bola by ho mala Monika na krku. Pekne si len tak vysel na pavučínke a Monika prešla hlavou tesne okolo neho. Vtedy sme si povedali že to asi nebude len take prechádzanie po pralese. Monika má obrovský strach z pavúkov priam neskutočný ale aj za týchto okolností bola ochotna isť somnou na tento trip. 

_D4A6197jpg

O fotenie nebolo vôbec núdze kedže na každom rohu niečo bolo, či už opice, pavúky, hady. Bolo tu toho naozaj požehnane a ja som sa cítil ako v raji a Monča ako v pekle. Ale samozrejme časom si zvykla a asistovala aj pri fotení pavúkov. Stravili sme tu necelých 19 dni a bola to pre Nás zatial naj Dovolenka plna zážitkov.

Pokračovanie čoskoro....